Geontris – kapitola 1. /Rozdvojená osobnosť/

9. února 2013 v 15:26 | Li-lian Chiname |  Geontris


Geontris - kapitola 1. /Rozdvojená osobnosť/

Slnko jasne svietilo, bol až moc pokojný deň, podozrivosť v ľuďoch stále narastala a bolo len otázkou času kým sa niečo závažného udeje. "Shuichi? Pomohol by si nám prosím s tými rovnicami?"
"Je to strašne zložité, profesor by už mal ísť do dvôchodku, večne mu nerozumiem! Prosím!"
zažiadali dievčiny v červených uniformách prezentujúc prestížnu školu pre nadaných mladých ludí. Upreli svoje pohľady na mladého červenovlasého študenta ktorý na nich len s menším úsmevom a milosťou v smaragdových očiach pozeral.
"Pokiaľ tomu naozaj nerozumiete rád vám pomôžem, ale prosím, nevinne za to Pána Profesora, on za to nemôže, snaží sa ako len môže nás naučiť čo najviac"
Dodal s úsmevom a následne s ochotou pomohol s úlohou.
"Našla si ho?" riekla postava zahalená v čiernom plášti zazerajúc na svoju kolegyňu ktorá pozorne sledovala školu, konkrétne osobu v nej. "Áno....ani netuší čo sa vlastne deje ... úplne pohltil jeho dušu, dokonale sa maskuje pred spoločnosťou, no už nebude trvať dlho, oslobodíme jeho nebohú dušu od toho prašivého naničhodného démona!" riekla postava víťazoslávne, obzrela sa na seba a na tvári sa jej vykúzlil zlovestný úšklebok. "Prichystám veci potrebné na vymietanie, stretneme sa na určenom mieste." Riekla druhá postava a ako duch zmizla v tieni.
Deň ubiehal celkom rýchlo, už sa blížilo k večeru, študenti už boli dávno na cestách do svojich domovov, len tých pár ktorý sa tam zdržiavali najdlhšie sa len teraz chystali na odchod. Kurama si pobalil veci a znepokojene sa ohliadol cez okno von.//Je až podivné to ticho, nemám z toho dobrý pocit, mal by som ísť radšej domov a zajtra si o tom pohovoriť s Yusukem a ostatnými// pomyslel si a vydal sa k východu zo školy. Jeho cesta bola pokojná, no stále mal zlý pocit z toho ticha, takýto pocit nemal už dosť dlho. No jeh obava sa naplnila hneď na ďalšom kroku.
"Už ani krok liško ... Youko!" riekol rázny ženský hlas, postava stála za Kuramom a mierila mu zbraňou priamo do spánku. "Predpokladám že si svôjho života dosť vážiš, neodporúčala by som ti odpor, sme v presile a ty si zahnaný do kúta." Riekol ďalší hlas patriaci nižšej zahalenej postave pred ním. "Aké to je byť korisťou?" ozvalo sa napravo od neho kde stáli ďalšie dve zahalené postavy. Bol zahnaný do pasce, snažil sa niečo vymyslieť, cítil že ak niečo nespraví, bude to jeho koniec. Avšak jediné čo v tom tichu prerušilo kľudný život, bol hlasitý výstrel.
" Kde to som? Všade je bielo ... zomrel som?" ozýval sa hlas skrz na skrz v bielej miestnosti, neboli tam okná, len biele steny, nábytok žiadny, len postel ... na nej ležala postava ... vysoký muž, biele vlasy, jantarové oči a črty démona. "Vlastne ... ten výstrel ... tak toto je posmrtný život? To čoho som sa vždy tak bál ..." riekol sám pre seba a pomaly sa posadil, nikde nevidel dvere netušil ako sa tam dostal.
"Ahoj! Už si sa konečne prebral?! To je super, myslela som že už sa nikdy nepreberieš a mňa odtialto potom Rika nikdy nepustí von s tým že je to moja vina že by si zomrel alebo sa vyparil! Bolo to hrozné, už som videla moju chabú umierajúcu budúcnosť v tejto bielej kocke ničoho!!!" vyrapotala zo seba dievčina stojac vedľa postele pričom na tvári bolo zrejmé že je to mačací démon, hlavne tomu naznačovali jej uši ktorými neustále strihala. "ja som Neko, ty si Youko Kurama však? Určite si dosť zmetený, ale neboj, pomôžeme ti, teda ... hlavne Rika! Je super detektív ... poď vyvediem ťa za ňou!" vyhrkla nadšením, chytila Youka za ruku a rýchlo ho odtiahla, chcel nechcel na chodbu, Youko bol udivený že sa na stene dvere objavili až keď k ním prešla Neko, no ešte udivenejší bol keď si uvedomil že ho vlastne ťahá po strome, alebo že nábytok je naopak na strope prilepený. Dotiahla ho až do nejakej kancelárie, jediné čo na miestnoti bolo divné že miesto kníh boli v poličkách len mangy a videohry. "Ty budeš určite Youko Kurama, určite je ti divné že si v podstate zrazu démonom a ešte divnejšie ti je že čo tu robíš a ako si sa sem dostal. Odpoveď je prostá, dostali ťa takzvaný "Lovci" tí ti odobrali dušu od tela, presnejšie Shuichi je teraz samostatná osoba a ty tiež, s tým malým rozdielom že ty ak sa nevrátiš do svôjho ľudského tela do 15 dní tak zanikneš!" dodal rázny hlas spoza stola kde sa pomaly otočilo kreslo k nemu a za stolom sedela školáčka ešte základnej školy pričom keď sa prichytila rukou o stvôj aby sa stolička ďalej netočila, vypadlo na zem jej polročné vysvedčenie, prepadala skoro z každého predmetu.
"Ale neboj, my ťa do tela dostaneme na 0,001%!" riekla s úsmevom takzvaná Rika.
Následne zavládlo hromové ticho.
"tak moment, mne má akože pomáhať dostať sa do teba nejaké dievča zo základky ktoré prepadá snáď aj z výtvarky a tvrdí mi že nemám skoro žiadnu šancu na to dostať sa do tela, ale pritom mi tvrdí že ma tam dostane?! Čo to ako má znamenať?!" štekol plný hnevu Youko a uprel pohľad na zmetenú Riku. "Vieš .. určite si si všimol že prepadá aj z matematiky, myslí si že 0,001% znamená 100% a i keď má tak hrozné známky, určite ťa dostane späť do tela ... " odvrkla trochu bojácne Neko a poohliadla sa na Youka ktorému nabehol tik do oka a vyšiel radšej z kancelárie von, chvíľu mu trvalo nájsť východ, no nakoniec dvere našiel, no keď ich otvoril ... bola tam len, prázdnota.
"Čo to? Kde to som? Kto vlastne som?!" riekol zmetene Shuichi a obzrel s apo miestnosti, bol celý zmetený, rýchlo prebehol do kúpeľne a pozrel do zrkadla, vyľakaný si siahol na hlavu, následne na vlasy "som holka nebo kluk?!" štekol ešte viac zmetený, rýchlo prebehol do svojej izby, začal prehľadávať svoje veci, snažil sa zistiť kto vlastne je, no v prvom rade siahol na peňaženku a vybehol von z domu zvierajúc tiež nožnice ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nami Nami | E-mail | Web | 13. března 2013 v 16:10 | Reagovat

Super...Těším se na další..fakt povedená povídka x3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama