Soul Detective - kapitola 2

2. dubna 2012 v 14:24 | Kioshi
Tak je tu ďalšia kapitola poviedky Soul Detective, pôvodne mala byť spoločná no nakoniec to vyšlo tak že bude iba moja, dúfam že sa vám bude páčiť XD Táto kapitola sa mi zdá byť úplne nevydarená lebo som nemal žiaden nápad no čo už.. XD





Soul Detective



Keď Kio s Li-lian prešli niekoľko ulíc, Kio zastavil pri menšom dome. "Tak tu býva..."začal Kio hrdo no zasekol sa keď si uvedomil v akom stave je poriadok v dome, oblial ho pot no ostávalo mu jediné riešenie. "Li-lian počkaj tu a nikam nechoď jasné?"riekol Kio a vyštartoval do domu, Li-lian naňho nechápavo mrkla a sadla si na najbližšiu lavičku. "Takže,takže...Najskôr toto hodím tam, upracem neskôr..."začal Kio rýchlo upratovať a rozhadzovať veci do skríň. Keď sa po pár minútach pozrel von oknom, všimol si že Li-lian tam už nestojí takže si pomyslel že zasa ušla. Vybehol von aj
so spodným prádlom v rukách no vydýchol si keď uvidel že Li-lian iba sedí na lavičke.
"To .. len som to chcel vyvetrať!"zakričal Kio keď si všimol ako naňho ľudia pozerajú keď má plné ruky svojho spodného prádla. "Li-lian poď už radšej dnu..."riekol Kio a snažil sa vyhýbať pohľadom susedov. Keď vošli dnu Kio rýchlo zaniesol veci do izby a vrátil sa celý spotený k Li-lian. "No takže tu bývam, nieje to nič moc ale budeš mať vlastnú izbu... teda až ju ešte trochu upracem. Kúpeľňa je tu a tu je kuchyňa..." poukazoval Kio Li-lian dom a ešte rýchlo vbehol do izby v ktorej by mala bývať, nevyzerala ako izba pre návštevu no Kio nemal na výber tak všetky veci nabral na kopu a strčil do skrine, po pár minútach sa mu ju podarilo zavrieť. "Taaaak a toto je tvoja izba!"povedal Kio slávnostne a vtiahol Li-lian do izby pri čom sa snažil maskovať otvárajúcu sa skriňu. "Tu budeš spať a tu si môžeš odložiť vec.. no vlastne túto skriňu radšej tiež neotváraj.."pousmial sa Kio a pozrel na Li-lian ktorá si obzerala izbu. Kio chcel otvoriť okno no takmer dostal infarkt keď si všimol ako je na okne zavesený upratovač. Kio prudko otvoril okno až upratovač zletel na záhradku a nehýbal sa. "A sakra.."zľakol sa Kio, Li-lian naňho nechápavo mrkla no Kio už bežal na záhradku za nehybným upratovačom. "Ste v poriadku? Nič sa vám nestalo? Žijete vôbec?"pýtal sa Kio upratovača no ten sa nehýbal, po pár sekundách sa však začal triasť, Kio si myslel že už zomiera no v tom sa upratovač rozosmial. "Blbec!"povedal Kio odmerane po pár minútach čo sa upratovač začal válať po zemi od smiechu a odtiahol ho za nohu na ulicu.
"Čo myslel tým že sme párik?"opýtala sa Li-lian keď sa vrátili do domu. "Ty nevieš? Ehm..."opýtal sa Kio zaskočene a trochu sa začervenal, no Li-lian len zavrtela hlavou. "Veď si tiež ukazovala že nie keď sa na nás predtým ten upratovač zabával..."povedal Kio nechápavo. "Len som napodobňovala čo si robil ty. Myslela som si že sa tak zdravíte..."riekla Li-lian a začala mávať rukami. "Aha... no to nebol pozdrav. No tak teda .. keď sa povie že dvaja ľudia sú párik tak sa tým myslí že spolu.. no vieš.. chodia a majú sa radi.."hovoril Kio trochu zmätene a pozeral všade len nie na Li-lian, tá naňho však len nechápavo pozerala. "Ty si ešte .. no nebola s nikým párik?"opýtal sa Kio a pozoroval muchu letiacu okolo. "Nie.. No áno vlastne, my sme spolu šli... sme párik?"opýtala sa Li-lian a čakala na odpoveď. "Čo? My? Ehm. No nie.. myslím že nie, poznáme sa len pár hodín.."koktal trochu Kio. "A už u teba býva!!"zakričal upratovač ktorý sa zasa vrátil pod okno, Kio ho umlčal topánkou hodenou z okna. "No toto necháme na inokedy ak by ti to nevadilo..."riekol Kio a zamyslel sa "Ty nemáš žiadne veci?"opýtal sa a Li-lian zasa zavrtela hlavou. "No to je strašné... tak dnes ti požičiam nejaké moje staré tričko a zajtra ti zájdeme niečo kúpiť."riekol Kio a mrkol na Li-lian, tá sa zasa začervenala no po chvíľke posmutnela.
"Ja nemám žiadne peniaze.."povedala smutne. "No tak niečo mám našetrené, aspoň niečo ti predsa musíme kúpiť že?"opýtal sa Kio a usmial sa, Li-lian nadšene prikývla. "No tak ja ti teda idem niečo nájsť, potom skúsim niečo uvariť. Zajtra je víkend takže môžeme nakupovať celý deň."riekol Kio a vyšiel z izby, Li-lian vysmiata čakala. Po chvíľke sa Kio vrátil so starším tričkom, dal ho Li-lian na spanie. Neskôr Kio pripravil niečo čo malo by jedlo, no bolo to ako tak jedlé. Po chvíľke sa rozišli každý do svojej izby. Kio s divným pocitom že u neho prvý krát spí niekto iný a dokonca je to dievča. Na druhý deň sa Kio zobudil, myslel si že včerajšom bol iba sen, no keď vyšiel z izby všimol si že je všade poriadok. /Divné toto../pomyslel si. Pomaly vošiel do izby kde mala spať
Li-lian, našiel ju ako spí takmer postojačky opretá o stenu. "Li-lian?"opýtal sa Kio no neodpovedala tak len pomaly odišiel z izby. Pomaly sa prezliekol, umyl a začal pripravovať raňajky.
Keď všetko pripravil vyšiel zasa do izby aby zobudil Li-lian, tá však už bola hore a práve sa prezliekala. "Li-lia..."otvoril Kio dvere no hneď celý sčervenel, pustila sa mu krv z nosa a hneď sa otočil. "P-Prepáč.."ospravedlnil sa Kio, Li-lian sa len rýchlo doobliekala a celá červená bez slova prešla do kuchyne. Tam sa spolu najedli, obaja stále červení a potichu. "No tak dnes ideme nakupovať. Čo také by si chcela?"opýtal sa Kio aby prerušil mlčanie no Li-lian len mykla plecom a jedla ďalej. Po chvíľke sa postavila pred dvere a počkala kým Kio odprace zvyšky raňajok.
"Ideme?"opýtala sa Li-lian, chytila Kia za ruku a vyšli von aj keď Kio mierne prekvapený.
Keď prišli do nákupného centra Li-lian bola dosť zmätená a vystrašená čo Kio celkom nechápal.
"Čo sa deje?"opýtal sa keď Li-lian pevne stisla jeho ruku a vyzeralo to že sa za ním snaží skryť.
"Ja nemám rada veľa ľudí.."riekla Li-lian ticho a pozerala do zeme. Kio ju tak radšej zobral do nejakého obchodu s menej ľudmi. "Tak čo také by si chcela?"opýtal sa Kio. Li-lian sa poobzerala po obchode no nevedela sa rozhodnúť. "Zoberieme toho an vyskúšanie viac a vezmeme to čo sa ti bude páčiť najviac, ok?"opýtal sa Kio, Li-lian nadšene prikývla a začala zbierať veci čo sa jej páčili, čiže Kio bol po chvíľke pod kôpkou oblečenia. "Li-lian to by snáď už aj stačilo..."pokúsil sa o úsmev Kio keď naňho predavačky pozerali ako na blázna. "Tak teraz skúšať...Poďme do kabínky..."riekol Kio a začal postupovať s kopou vecí ku prezliekacím kabínkam pri čom sa snažil nič nezhodiť, po 15 minútach trápenia sa mu to podarilo. Keď vošli do najväčšej kabínky, Kio začal ukladať veci kde sa dalo. Li-lian sa však medzi tým začala vyzliekať, Kio sa otočil a zbadal polonahú Li-lian. Li-lian sa začervenala no Kio skončil horšie, z nosu mu vytryskla krv a padol na podlahu. Ani Kio ani Li-lian ale netušili že ich celý čas sleduje Inori, Bola riadne naštvaná keď ich videla v obchode ale toto bolo už príliš. Keď si však všimla ako z kabínky vyteká krv, zľakla sa a prudko otvorila dvere. "Chcela som ti povedať že to dievča ťa chce iba využiť ale...!"nedopovedala Inori keď uvidela polonahú zmätenú Li-lian a Kia, ktorý stratil veľa krvi. Celá sa začala červenať a nevedela čo má robiť, Kio ale stratil veľa krvi tak sa k nemu nahla pripravená dať mu umelé dýchanie. Li-lian celá červená sa začala obliekať aby ju niekto nevidel. Inori sa pomaly nahla ku Kiovi, keď bola pár centimetrov od jeho úst Kio sa prudko zdvihol a nadýchol, pri čom vrazil do Inori hlavou. Keď si uvedomil čo sa stalo tak Inori naštvane vstala, zisťovala či má čelo celé a vrazila Kiovi facku. Kio prekvapený pomaly vstal, krvácanie našťastie už prestalo. Keď po pol hodine poupratoval celú kabínku od krvi, Li-lian si mohla konečne začať skúšať veci. No ešte predtým ako vyšiel z kabínky si Kio všimol niečo divné. "To sú … uši ?"opýtal sa Kio a ukázal Li-lian na hlavu. "Nie, nie..!"krútila hlavou Li-lian a snažila sa nájsť svoju čiapku. "Ale sú.."riekol Kio a natiahol ruku aby zistil či sa mu to nezdá. "Niesú ! Aha tu ! Vidíš? Sú len umelé je to moderné!"hovorila rýchlo Li-lian a ukazovala Kiovi katalóg kde boli podobné uši na predaj, tie Li-lianine však vyzerali oveľa skutočnejšie. "No dobre teda..."prikývol Kio nakoniec no nezdalo sa mu že by tie uši boli umelé, Li-lian si vydýchla a rýchlo si nasadila čiapku a skryla uši. Kia však nepustila z kabínky s tým že tam nechce byť sama a aby poslúžil ako držiak na veci. Po dvoch hodinách skúšania si už Kio prestal cítiť ruky no Li-lian sa rozhodla pre letné oranžovo zelené šaty. Kia prišli tie šaty dosť draho, minul takmer všetky peniaze čo si zobral no Li-lian bola natešená. "Vyzeráš v nich skvelo.."povedal Kio, Li-lian sa začervenala a chytila ho za ruku. "Ďakujem,"riekla ticho. Cestou speť zasa bolo všade veľa ľudí no Li-lian len pozerala do zeme a snažila sa nevšímať si ich. Keď vyšli z centra tak trochu spomalili a kráčali domov...





To by bolo všetko... Neviem kedy bude ďalšia lebo som ju ešte nenapísal, snáď čoskoro XD

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katty-Hinata Katty-Hinata | 2. dubna 2012 v 16:21 | Reagovat

No tak to je supééééér :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama