Soul Detective - kapitola 1

27. března 2012 v 14:18 | Kioshi
No tak ako už Li-lian spomínala v článku predtým.. Je tu ďalšia poviedka, prvú kapitolu som bol donútený napísať ja (Kioshi).. dokonca aj druhú ale o tom v ďalšej XD
Je to už naša tretia spoločná poviedka tak dúfam že sa vám bude páčiť :)
No už radšej nič nepíšem XD To ju máte...



Soul Detective



"Takže táto otázka bude v teste.."riekol učiteľ a začal písať zadanie ďalšej úlohy na tabuľu.
"Huh?"ohliadol sa Kio po prebudení a pozrel na spolužiaka. "Čo že bude v teste?"opýtal sa zmätene. "Ako sa..."začal jeho spolužiak no nemal šancu vetu dokončiť kvôli letiacej učebnici z prvej lavice, ktorá trafila Kia do hlavy. /Mňa tá Inori raz fakt zabije...Prečo len sme ju volili za predsedkyňu triedy..?/pomyslel si Kio zúfalo, overil si či má hlavu po kope a znova zaspal na lavici.
"Kio!"skríkla Inori a buchla Kia knihou po hlave. Pre Kia to bolo kruté prebudenie takže sa rýchlo zdvihol a takmer vypadol von oknom. "Zasa si spal celú hodinu?!"opýtala sa ho nahnevane Inori.
"Nie … celú nie, raz si do mňa hodila knihu.."riekol Kio posmešne, no to sa mu nevyplatilo pretože dostal ďalšiu ranu knihou. "Blbec!"povedala Inori a odišla. /No to by bolo.. Snáď mi dá dnes už pokoj../pomyslel si Kio, vybral si jedlo a začal pomaly jesť. Na ďalšej hodine mal v pláne spať no nedarilo sa mu to takže bol donútený počúvať výklad učiteľa. "Takže žiaci, dnes pre vás mám prekvapenie!"riekol učiteľ povzbudzujúco a všetci žiaci zdvihli hlavy. Učiteľ pomaly prešiel ku dverám, otvoril ich a niekoho vtiahol dnu. Niektorí chlapci začali nekontrolovateľne slintať, niektoré dievčatá len pozorovali dievča. "Toto je naša nová študentka Li-lian! Prestúpila k nám z inej školy tak dúfam že ju budete prvých pár dní šetriť..."riekol učiteľ a ukázal Li-lian kam si má sadnúť, ona len ticho poslúchla a sadla si pred Kia.
Mala dlhé biele vlasy, veľké fialové oči a stále pozerala do zeme alebo na lavicu. Keďže niektorí chlapci neprestávali slintať tak Inori do nich začala rozhadzovať knihy. Keď sa hodina skončila všetci sa postavili okolo Li-lian takže kvôli početnej prevahe nemala šancu utiecť ani brániť sa pred otázkami, tak len ticho sedela a pozerala na lavicu. Takto to pokračovalo celý deň, takže Kio sa musel presťahovať ak sa chcel najesť pretože už obsadili aj jeho lavicu. Keď ich to na konci vyučovania prestalo baviť tak všetci rýchlo vybehli z triedy takže tam ostala už iba Li-lian a spiaci Kio. Li-lian si začala potichu baliť veci keď sa Kio zobudil a ospalo na ňu pozrel. "Už máš od nich pokoj?"opýtal sa Kio unavene a pozrel na Li-lian, tá len sklopila zrak a mlčala. Kio sa pomaly postavil, ponaťahoval sa a pozrel na Li-lian ktorá hypnotizovala podlahu. "Ahoj, ja som Kio!"riekol Kio a rýchlo natiahol ruku k Li-lian čím ju dosť prekvapil až spadla zo stoličky. "Whops... Prepáč..."ospravedlňoval sa Kio a chcel jej pomôcť vstať no ona sa začala zbierať zo zeme sama a snažila sa nepozrieť na Kia, keď sa jej to podarilo tak zdvihla stoličku a znova si sadla. "Ani sa mi nepredstavíš?"opýtal sa Kio a usmial sa.
"Volám sa Li-lian!"skríkla Li-lian a pozrela na Kia, po pár sekundách sa začervenala a zasa pozrela do zeme.
Kio na ňu trochu nechápavo pozeral a tak si prisunul stoličku ku nej a pozoroval s ňou podlahu. "Prečo tu ešte si ?"opýtala sa po chvíľke Li-lian. "Ani som sa ťa predtým nestihol nič opýtať, pri tom množstve spolužiakov...A prečo tu si ešte stále ty?"opýtal sa Kio a zdvihol pohľad na Li-lian. "Ja..no.. ehm...."snažila sa niečo povedať no nevedela čo. V tom do triedy vošiel upratovač a začal veselo zametať. "Ou..ou..Prepáčte. Nemyslel som si že zamilované páriky budú ešte v triedach.."povedal upratovač keď si všimol Kio s Li-lian. Obaja sa začali červenať a mávať rukami s tým že niesú párik. "Jasné, jasné nie ste párik... Ale už by ste mali odísť zo školy..."povedal upratovač a rozosmial sa. Obaja rýchlo zobrali tašky a vyšli z triedy pri čom im upratovač prial aby im vzťah vydržal čo najdlhšie. "Odprevadím ťa?"opýtal sa Kio trochu nesvoj. "Nie, nie... no...Mohol by si?"opýtala sa Li-lian a pozrela na Kia, ten sa usmial a prikývol.
"Z akej školy si k nám prestúpila?"opýtal sa Kio cestou. "Z.. vieš.. z tej.... ďaleko.."hovorila zaskočene Li-lian. "Aha takže z ďaleka, no dobre. A kde bývaš?"opýtal sa Kio zasa no Li-lian sa zastavila a zasa sa zapozerala do zeme. "Ukážem ti cestu..."riekla a pomaly vykročila. Po pol hodine chodenie sa to Kiovi začínalo zdať divné. "Nešli sme touto ulicou už? Lebo tento obchod vyzerá tak isto ako tých 15 predtým.."povedal Kio a ukázal obchod. "Určite si nezablúdila?"opýtal sa Kio a zastavil. "No ja tak akosi nemám kde bývať..."povedala Li-lian a obrátila sa na odchod.
"Hej, hej kam tak rýchlo?"opýtal sa Kio no Li-lian sa rozbehla preč, Kia to dosť prekvapilo no rozbehol sa za ňou.
Bežala prekvapivo rýchlo, no keď sa obzrela či ju ešte Kio prenasleduje vrazila do lampy a spadla na zem. "Si v poriadku?"opýtal sa jej Kio keď k nej konečne dobehol a ležala na zemi. "Som, som... Prečo si bežal ?"opýtala sa Li-lian a snažila sa postaviť. Kio jej podal ruku no ona sa len zastavila a pozerala na ruku. "Čo je?"opýtal sa Kio no Li-lian neodpovedala tak k nej prišiel bližšie a zdvihol ju na nohy. "Ďakujem.."povedala po chvíľke Li-lian a celá sa červenala.
"Nabudúce pozor aby sa ti zas do cesty nepostavila lampa alebo niečo podobné.."usmial sa Kio.
"Prečo si vlastne začala utekať?"opýtal sa jej po chvíľke. Chcela sa už zasa rozbehnúť no Kio ju chytil za ruku a zastavil. "Nemám kde bývať..."povedala Li-lian ticho a začali si trochu čistiť oblečenie. "Tak môžeš bývať u mňa, kým si niečo nenájdeš!"povedal rýchlo Kio a trochu sa začervenal. Li-lian mu prekvapene pozrela do očí a prikývla. "Vážne?"opýtal sa Kio neveriacky no Li-lian zasa nesmelo prikývla. "Tak teda poďme!"povedal Kio, chytil Li-lian za ruku a vykročil. Po pár krokoch si uvedomil že to asi nieje najlepší nápad držať ju za ruku. /Čo ak je ako Inori a teraz ma čaká tvrdý úder do hlavy najbližším predmetom?/pomyslel si Kio a pustil Li-lian. "Už u teba nemôžem bývať?"opýtala sa smutne Li-lian a pozrela naňho. "Jasné že môžeš ale.. Nestrelíš mi po hlave? Nemáš niekde ukrytý meč ale motorovú pílu s ktorou mi prejdeš po hlave preto že som ťa chytil za ruku?"opýtal sa Kio pripravený na obranu no Li-lian naňho len nechápavo pozerala.
Kio stále trošku neveriacky pozrel na Li-lian či nemá niekde za chrbtom schovaný sekáčik na mäso no našťastie nemala. "Tak poďme teda.."riekol Kio no Li-lian ostala stáť s natiahnutou rukou dopredu. "Mám ťa chytiť za ruku?"opýtal sa Kio podozrievavo s tým že teraz už určite príde útok.
Li-lian nesmelo prikývla a čakala, Kio sa pomaly posúval bližšie, chytil ju za ruku a druhou rukou si začal brániť hlavu no nebolo pred čím.
Po chvíľke sa prestal brániť a narovnal sa. Držal Li-lian za ruku, bola celá červená a pozorovala lampu ako keby do nej chcela zasa vraziť.
Celou cestou ich však sledoval upratovač a teraz nastala jeho chvíľa. "Ha! Vedel som že ste párik! Predo mnou to neskryjete!"kričal na celú ulici a veselo sa smial. Kio s Li-lian začali rozhadzovať rukami že to tak nieje no on sa nedal zastaviť a dostal záchvat smiechu, začal sa válať po zemi. Kio však zasa chytil Li-lian za ruku.
"Tak poďme..."riekol Kio a vybrali sa ku Kiovi domov držiac sa za ruky...


No to by bolo.. Dúfam že sa vám páčila pretože ďalšiu som písal tiež ja XD Zverejníme čoskoro..

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 electronic-factor electronic-factor | 27. března 2012 v 17:48 | Reagovat

Nádherná povídka :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama