NEuzavretý prípad - kapitola1

27. března 2012 v 21:18 | Li-lian Chiname

NEuzavretý prípad - kapitola 1

Ahoj, volám sa Drahomíra Monreg,kamaráti mi hovoria Dara, niektorí dokonca Draha ale mne to znie ako dráha pre závodníkov. Ale to není podstatné, chcem vám totiž porozprávať o mojom živote...lepšie povedané, o tom čo sa kedysi stalo a zmenilo mi to život. Som detektýv, ale nie tak obyčajný. Dostala som prezývku "Priezračný ničiteľ" i keď ju nepoužívam, mám ju rada. Nikdy som si nemyslela že sa niečo takéto môže stať, lenže niekedy, môže celý váž život zmeniť len jediné slovo, alebo jediná osoba. Všetko to žačalo v jeden letný deň....
12:54 - prvý prázdninový deň
Ja a moja najlepšia kamarátka Madison, sme práve boli na chate mojho strýka Gusta pri jazere. Gusto nám ukázal kde sú loďe a vyplávali sme na sted jazera, Madison si totiž chcela nakresliť chatku z pohľadu jazera, vie nádherne kresliť, v spoločnosti moc nezapadá a tiež není moc populárna, vlastne je na dne popularity, avšak keď ju človek spozná, zystí že je to najlepšia kamarátka akú by si niekto mohol len želať. Obe sme anime maniaci takže si rozumieme ako nikto iný. Plánujeme spolu cez toto leto ísť na jeden známi tábor, doporučila my ho jedna kamarátka ktorú poznám cez internet, ona síce býva až v južnej amerike, ale dorozumieme sa. Často chodieva na tábory u nás, takže sa tu vyzná. "Môžeš sa tváriť trochu veselšie Dara... chcem ťa namalovať..hah" štuchla do mňa Maddi a hodila na mňa úsmev. "Veď som stále s úsmevom na tváry a keď ho zrovna nemám tak ma chceš kresliť!" odvetila som ironicky a postrčila som do Maddi. " Strýko nám tu nechal aj rybársku sieť.. čo keby sme skúsili niečo uloviť" navrhla som a spoločne s Maddi sme hodili sieť do vody. Ako naschvál nám všetky ryby utiekli mimo dosah lode. Avšak Maddi rýchlo našmárala na papier dokonalú napodobeňinu návnady a papier obalila do vodotesnej fólie, vyrába si ju sama nemám ani tucha ako, ale funguje sakra dobre! Maddi napodobeninu ešte zaťažila kamienkom čo sa zachytil na kabelke (máme tu extra lepivé kamene, dostanú sa všadeXD) a potom hodila návnadu do vody. Akoby zázrakom sme mali behom minútky plnú loď rýb, takže ako náhle si Maddi urobila náčrtok chatky vybrali sme sa na breh. "To je ale úlovok..výborne dievčatá..!" pochválil nás Gusto, starým dobrým hlasom, v ktorom aj na jeho utekajúci čas stále melodicky a príjemne znel. Strýko si vybral zo svojho ručne pleteného batvôška malý prývesok ktorý sám vyrezával svojím milovaným nožíkom ktorému hovoril že je "zázračný", bol to práve strýko, kto ma naučil na anime, tvrdieval že ten nožík pochádza z Japonska od jedného kamaráta ktorého spoznal ešte tak v mojom veku, často mi oňom rozprával, a tiež o jeho kamarátoch, nikdy však nepovedal ako sa volal, odvetil iba "To je tajomstvo" a pritom vždy nahodil výraz ako Xellos zo Slayers. Niekedy som si doslova myslela že rozpráva o nejakom starom anime ako skôr o realite, strýkova minulosť bola pre mňa NEodhalená záhada, kôli tomu som sa chcela stať detektývom, vždy som sedávala na jeho kolenách a nadene mu tvrdila že sa raz stanem detektývom a vyriešim "jeho" záhadu. Avšak tento vyrezávaný prívesok mi to stále prypomínal. "Splní ti to najtajnejšie želan ie" odvetil tajomným hlasom Gusto a spokojne odkráčal do chatky. Maddi nadšene prevzala prývesok potom začala poskakovať a tancovať štastím " Naozaj si myslíš že nám splní najtajnejšie želanie?.." prekvapene som mrkla na Maddi a čakala odpoveď. "Uvidíme, ale keď tomu budeme veriť, tak to nášmu želanie len pomôže k tomu ho dosiahnuť.."dodala ako odpoveď Maddi a spokojne sa usmiala. "Tak potom máš pravdu" dodala som na súhlas a prybehla k jazeru, rozprestrela som ruky a nechala som si vieť svoje medené vlasy vo vetre a zavrela som si oči pre lepšie sústredenie. Prýjemné lúče slnka mi zohrievali tvár a prýjemne hriali, predstavovala som si svoju največšiu túžbu, chcela som aby som mala starosti za hlavou, a život bol vzrušujúci...ako fantazy...ako ...anime...áno chcela by som mať život ako v anime.
9:27 - sobota 2.7.
Práve som do seba hodila slaninu ktorú mamka prypravila na raňajky, neviem prečo ju zničoho nič nachystala keď bola vegetariánka, ale je pravda že slaninu som zbožnovala a dnes som posledný deň doma, idem totiž spolu s Maddi na tábor. Budeme tam môcť byť maximálne celý jeden mesiac, pre mňa a Maddi je to skvelá správa, takže dúfam že tam bude tak dobre ako písali v letáku, nechcela by som odchádzať skôr. Ako náhle som zaniesla riad od raňajok zazvonil zvonček pori dverách, mali ste vidieť ako rýchlo som prebehla cez miestnosti v dome až k hlavným dverám. "Ahoj!" štastne som odriekla a mrkla na Maddi, dohodli sme sa že si zbalíme veci spolu. Spoločne sme prebehli ku mne do izby a tašky - v preklave to bol asi metrový kufor, každá sme mali svoj, nemali sme radi veľa batožiny takže sme si odbstarali dva metrové, lepšie povedané Maddiina mama má obchod s cestovnou batožinou, takže sme to mali zadarmo, "Takže horu oblečenia od mamky mám zbalenú, a na moje prekvapenie zabrala len pol kufra..!" dodala som posmešne a pozrela som na Maddi ktorá nemohla kufor zavrieť aký je preplnený "Maddi..?" "Pomooooc!" skrýkla po mňe a ja som jej s úsmevom na tvári išla na pomoc, "Musíme to tu preskladať..nečudujem sa že nevieš ako to chdí keď na výlety moc nechodíš..vlastne na ne vôbec nechodíš, toto bude tvôj prvý však?" prekvapene som pozrela na Maddi hneď ako som oblečenie pretriedila aby sa zmestilo do polovice kufra. "Áno, vieš, nejde o to že by som nechcela, ale ...vlastne som nechcela..ale uisťujem ťa že na tento výlet chcem ísť, za každú cenu!" vykoktala zo seba odvážne Maddi a pozrela na mňa ďakujúc za pomoc. Ja som na ňu len hodila jeden z mojich úsmevov, a že ich mám peknú zbierku :D. "Takže sem dám ročnú zásobu mangy, no skrátim ju teda na mesačnú, sem pôjde notebook, sem pôjdu CD s anime a sem zásoba filmov...ešte každodenné potreby a..nesmiem zabudnúť na Beky!" Zhotovila som si nahlas plán a nakoniec strčila veľkú plyšovú mačku fialovej farby do kufra, ako by som mohla zabudnúť na Beky! To nešlo! Maddi už mala zbalené, naštastie ostatok zvládla narvať do kufra sama. Mali sme zbalené už stačilo len stihnúť vlak. A BUM je tu problém, zystila som že Maddi neunesie kufor, jediný problém ktorý Maddi má okrem toho že není populárna ani vlasom je že nemá moc fyzyckej sili, i keď jej v sebe mala podla mňa viac ako ja, malá kvôli zníženému sebavedomiu menšiu silu "Počkaj!" dvôstojne som si zobrala jeden kufor do pravej ruky a druhý do lavej, udvihla som ich ako nič takže bez problému. Predsa len sme si museli zabaliť ešte jeden menší batoh v ktorom bol ostatok oblečenia, mamka si myslela že mi ho dala málo, takže Maddi zobrala do rúk menšie batožiny. Spoločne sme vyrazili dvere a rýchlosťou blesku bežali na vlak, za pol hodinu nám totiž ide! Ak ho zmeškáme, nie len že ma Maddi zaškrtí ale aj budem mať pokazené prázdniny, "Čože! 10 km! a sakra!" kopla som do betónu a nahodila bleskový krok. nakoniec sme zázrakom vlak stihli, doikonca sme ešte museli čakať, zbytočne sme bežali, vlak meškal aspoň 2 hodiny. Keď vlak konečne dorazil vošli sme do svôjho vagónku a užívali si cestu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katty-Hinata Katty-Hinata | Web | 29. března 2012 v 19:24 | Reagovat

Á no tak to je mazec!!! Vážně povedený :D Takovouhle já mám ráda xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama