Moon Soul - kapitola 7 - Soul Eater

26. ledna 2012 v 17:08 | Li-lian Chiname |  Moon Soul
A dalšia kapitola je tu, už ma bolí packa XD

Moon Soul



"takže, teraz..pokial sa do 11 hodín a 2 minút nedostanete von...tak budem pitvať vaše mrtvoli..ak však .. prežijete a ja vás nenájdem a nebudem pitvať za žiava! Usmial sa až diabolsky Stail a akoby zmizol. Kio s Li-lian len prekvapane mrkli a pobledli, práve im šlo skutočne o život. No Li-lian zrazu ucítila na boku dotik a pobledla no mráz jej prešiel po chrbte."hm...máš velmi jemnú kožu, to sa bude pitvať velmi dobre" ozval sa Stainov smiech za ňou, Kio sa ohliadol na tých dvoch, no keď uvidel ako Stein nadvyhuje tričko Li-lian že jej skoro videl na hruď vyprskla mu krv z nosa a ... zase omdlel. Li-lian pod tlakom, zmenila svolu ruku na čepel kosy a ohnala sa po Steinovy, ten sa len zakrútil sa stoličke a odviezol s amimo jej dosah, no psycjopatycky sa zasmial a akoby zabzučal. Li-lian pobledla, schmatla Kia za golier a utekala kamsi preč do druhého poschodia domu.
Kio sa asi po 15 minútach prebral a ozrel sa po miestnosti, keď uvidel len Li-lian ako ho kamsi tiahne, trochu sklamane povzdychol že má na sebe tričko , no to Li-lian započula ako si to potichu mrmlal a dostal dalšiu ranu po hlave. Kio len štekol niečo o ospravedlnení a pozbieral sa na nohy. "Kde to sme?" špitol a ohliadol sa na Li-lian ktorá mu len pokývla hlavou nech sa nepýta lebo mapku domu od Steina nedostala. Kio teda len povzdychol a otočil sa smerom ako aj Li-lian, no obaja ucítili ruku na ramene a so strachom v očiach sa pomali otáčali za seba, pravdaže tam stál Stein. Obaja bleskovo chytili paniku z jeho psycho výrazu, no zobrali nohy na ramená a bežali rýchlo kade lahšie, no bol tu problém, narazili na slepú uličku, samozrejme, stena bola dosť pevná a silná, jediným východom bolo okno na jednej strane a chodba v ktorej sedel stein na stoličke z druhej strany , no Stein sa pomali prybližoval, mali pocit akoby boli v tej miestnoti kde sa na nich pomali sype piesok, no Kio dostal nápad. "Li-lian! Urobím ti stoličku, ty sa dostaneš k oknu, zlomíš na ňom mreže a podáš mi ruku!" zahlásil a Li-lian naň len pozrela ako na blázna, no jemu stoličku robiť nechcela takže súhlasila. Kio teda rýchlo urobil stoličku, Li-lian sa vyhupla na rýmsu okna a prydržala sa jednouu rukou preží druhú natiahla ku Kiovi, ten sa chytil za jej ruku a nadskočil, Li-lian ho ako tak udržala a prytiahla k oknu, samozrejme mriežky boli strašne silné, no Kio s Li-lian si vymenili pohlady a spoločne narazili na mreže, tie pukli a samozrejme praskli, no trochu to nedomysleli, spadli aj spolu s mrežami z druhého poschodia do tŕnitýxch krýkov, no teraz ich bolesť nezaujímala, prednejší bol ich život a tak sa dali na útek. Steil si pozoroval zo svojej stoličky u východu z doma a smial sa"tak sa im to nakoniec predsa podarilo" zasmial sa a odsunul sa so stoličkou zase do dvôjho domu.
Po traumatu u Staina sa pomali plahočili na školu, no rped vchodom do Shibusenu Li-lian akoby zamrla a nehla sa ďalej, Kio len mrkol a s otáznikom u hlavy na ňu poohliadol. "deje sa niečo..sná´d sa nebojíš," popychol ju Kio no Li-lian mu prykývla na to že má menší strach, čož Kio dosť zaskočilo. Ônebojíš sa ma zhodiť z útesu alebo niekoho zabiťa bojíš sa školy?!!!" štekol na Li-lian až moc hlasno, no tá sa naň zaskočene ohlaidla s men, no v oku sa jej zaleskla slza, Kio len zamrkal a trochu enchápavo pozrel "promiň...no" dodal a ohliadol sa zase na dvere. "nebojím sa školy, bjím sa týxh pohladov" dodala, no sklonila hlavu a vošla dnu. Kio to moc nechápal, chovala sa úlpne inak ako ju poznal z lesa, v jej duši sa odohrávali všeliaké zmeny pocitov a frekvencií. Li-lian len pokračovala chodbou Kio kráčal trochu za ňou, pretože šla moc rýchlo, nechápal čo sa s ňou deje, no zastavili sa pred učebňou a Li-lian skvôr ako vošla ohliadla sa na Kia a rázne riekla "prestaň mi čítať emócie duševným rozpoznávaním" dodala a vošla dnu, no sadla si kamsi kde moc ludí nebolo, Kio si sadol niekam inam, chcel sa odnaučiť čítať jej emócie. No jeho zamyslenie dlho netrvalo, zachvílku k nemu totiž pryletel nejaký papieryk. Kio mrkol a ohliadol sa za seba, no len nejaký modrovlasý chlapec s tetovaním hviezdy na ramene sa zaubil. Kio nechápavo mrkol a pozrel na papierik na ktorom stálo "hej skrčku! Po škole si dáme zápas vonku! Black ★" Kio nechápavo mrkol no obzrel sa znova na chlapca a potom len trochu prykývol,no premýšlal prečo chce zápas hneď čo len nastúpil na školu má samé problémy, nesústredil s auž na hodinu, sústredil sa len a len na to prečo má taký na ničhodný život.
Tak to je všetko čo moja bolavá packa zvládla, dúfam že to aspoň niekto číta XD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SSS SSS | 29. srpna 2012 v 21:40 | Reagovat

Jasne ze to citam je to super :-) uplne som na monitor robila O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama